Imunitný systém – ako ho posilniť a čo mu škodí

V tomto článku sa dočítaš:

• viac o imunitnom systéme,
• aké sú jeho úlohy,
• ako sa vyvíja imunita počas života,
• aká by mala byť výživa počas imunitnej reakcie (napr. choroby),
• čo mu škodí a čo ho posilňuje.
  

Bez imunitného systému by sme nevedeli bojovať proti škodlivým patogénom, ktoré vstupujú do nášho tela zvonku alebo vnikajú rôznymi zmenami vo vnútri nášho tela.

Hlavné úlohy imunitného systému tela sú:

• bojovať proti choroboplodným zárodkom (patogénom), akými sú baktérie, vírusy, parazity a huby,
• odstraňovať tieto patogény z tela,
• rozoznávať a neutralizovať škodlivé látky,
• bojovať proti zmenám vo vnútri nášho tela, ktoré môžu spôsobiť závažné ochorenia (napríklad rakovinu).
  

V rámci jedného imunitného systému existujú 2 podsystémy. Oba sú úzko prepojené a spolupracujú.

1. vrodený imunitný systém – poskytuje všeobecnú obranu proti škodlivým baktériám a látkam, preto sa niekedy nazýva aj nešpecifický. S týmto systémom sa už narodíme a je zdedený. Jeho hlavnou úlohou je bojovať proti škodlivým látkam a choroboplodným zárodkom, ktoré vstupujú do tela napríklad cez pokožku alebo tráviaci systém. Bunky tejto imunity sú fagocyty (monocyty, makrofágy, neutrofily a dentrické bunky) a prirodzene zabíjačské bunky (NK). Táto vrodená reakcia je často naša prvá obranná línia proti čomukoľvek cudziemu.
   
2. adaptívny imunitný systém – volá sa aj špecifický, získaný alebo naučený imunitný systém. Vytvára protilátky a používa ich na špecifický boj proti určitým choroboplodným zárodkom, s ktorými sa telo dostalo v minulosti do kontaktu. Čiže sa postupne vyvíja. Využíva schopnosť špecifických lymfocytov (napr. T a B lymfocyty) a ich produktov (imunoglobulínov a cytokínov). Tento typ imunity má schopnosť nie len rozoznávať patogén pri druhom kontakte, ale aj rýchlejšie a silnejšie reagovať. Úlohou T buniek je koordinácia vhodnej imunitnej reakcie po stimulácií imunitného systému tak, aby mohol imunitný systém ignorovať neškodné nevlastné bunky (napríklad potravinové, peľové a environmentálne antigény, ako je latex). B bunky (lymfocity) sú zodpovedné za produkciu protilátok alebo imunoglobulínov (Ig).
   T a B bunky sú pamäťovými bunkami, ktoré pretrvávajú trvalo alebo veľmi dlho a sú schopné rozoznať antigén, ak sa s nimi opäť stretne a vyvolávajú rýchlu imunitnú odpoveď špecifickú pre patogén.

Imunita počas života

Imunitný systém sa vyvíja už od narodenia. Rodíme sa s vrodeným systémom, ktorý je však ešte veľmi nedokonalý. Tomu nasvedčuje aj citlivosť novorodencov na rôzne infekcie. Vývoj imunitného systému u novorodenca je ovplyvnený kŕmením, životným prostredím a genetikou… Kojenie poskytuje pre novorodenca ďalšiu pasívnu imunitu, pretože dochádza k prenosu protilátok. Materské mlieko môže tiež stimulovať vývoj črevnej mikroflóry.

V detstve a v dospievaní je zase imunitný systém ovplyvnený: domácimi zvieratami, užívaním antibiotík, stresom, skladbou potravín a výživou. Imunita sa na základe týchto rôznych faktorov vyvíja až do dospelosti.

U starších dospelých sa pozoruje naopak pokles imunitnej funkcie. Táto klesajúca imunita sa nazýva imunosenescencia.

Bolo identifikovaných niekoľko podnetov, ktoré prispievajú ku klesajúcej imunite:

• nedostatok mikroživín,
• obezita, ktorá je úzko spojená s chronickým zápalom, metabolickými poruchami a vyšším rizikom radov chronických ochorení, vrátane kardiovaskulárnych chorôb, mŕtvice, diabetes a chronickým ochorením pečene,
• západná strava, ktorá je známym rizikovým faktorom, pretože sa v tomto type stravy vyskytuje vysoký obsah cukru, trans a nasýtených tukov a naopak nízky obsah komplexných sacharidov, vlákniny, mikroživín a omega 3 mastných kyselín,
• častá antibiotická liečba aj vtedy, keď nie je potrebná, napríklad v prípade vírusov,
• stres
  

Západná strava a imunitný systém

Už sme to spomenuli vyššie a tak súvislosť poznáme. Ale, keby si to niekto nevšimol, tak sme túto časť chceli zvýrazniť. Na imunitný systém ma negatívny vplyv veľa faktorov (výživa počas života – najmä tá v detstve, prostredie, stres, liečba antibiotikami), ale zistilo sa, že jedným podstatným je negatívny dopad západnej stravy.

Táto strava sa vyznačuje:

• spotrebou kaloricky bohatých potravín,
• prejedaním sa,
• vysokým obsahom cukru, trans a nasýtených tukov,
• nízkym obsahom mikroživín (vitamíny a minerály), komplexných sacharidov, vlákniny a omega-3 mastnými kyselinami,
• a netreba zabúdať (mimo stravy) aj na sedavý životný štýl.

Toto všetko následne vyvoláva stav chronického metabolického zápalu, ktorý následne prispieva k rozvoju mnohých neprenosných chorôb, ktoré sa stávajú globálnym problémom verejného zdravia.

Výživa počas imunitnej reakcie – keď tvoje telo bojuje s chorobou

„Aktívna“, čiže prebiehajúca imunitná reakcia, zvyšuje dopyt po energii počas trvania infekcie (rozumie sa tým napríklad o málo vyšší výdaj bazálnej energie počas horúčky). Požiadavky imunitného systému ako na energiu, tak aj na výživné látky, sa môžu uspokojiť z potravy alebo z telesných zásob.

S jedlom to však netreba preháňať, pretože samotné BMR sa zvýši iba o 5 – 10 %. Počas choroby sa treba zamerať najmä na kvalitu stravy a nepreháňať to s kalorickým deficitom.

Ako posilniť imunitný systém?

Niektorí vedci sa domnievajú, že to už v staršom veku ani moc nejde, pokiaľ si mal/a počas vývoja a dospievania zlé stravovacie návyky, stres a máš genetické predispozície. Iní vedci zase tvrdia, že sa dá do určitej miery imunitný systém posilniť špecifickými prípravkami (priamo na to určenými, viac ti povie imunológ), ale čítaj ďalej, lebo určitá možnosť tu je.

Na jednom sa však zhodujú, imunitu nezlepšíš zo dňa na deň a ani za týždeň a v mnohých prípadoch ani za mesiac. Je to dlhodobý proces. Veriť preto nejakým online predajcom s vyčačkaným marketingom je pri najmenšom veľmi naivné!

Sú však mikroživiny a zložky výživy, ktoré majú veľmi špecifické úlohy pri vývoji a udržiavaní účinného imunitného systému počas celého života. Tieto živiny vedia byť nápomocné aj pri znižovaní chronického zápalu.

Zdravá a vyvážená strava je preto nevyhnutná. Je dokázané, že nedostatok živín alebo celkovo zlá výživa môže vážne narušiť imunitné funkcie.

Čoraz viac dôkazov naznačuje, že zvýšený príjem niektorých živín môže pomôcť optimalizovať imunitné funkcie. ALE POZOR – tiež to niektoré živiny dokážu aj naopak pri prehnanom príjme.

Skôr, ako začneš užívať akýkoľvek vitamínový alebo voľnopredajný doplnok, poraď sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Štúdie naznačujú sľubné výsledky o prínose nasledovných živín:

• vitamín D,
• vitamín C,
• omega 3 mastné kyseliny (n-3 PUFA),
• vitamín E,
• zinok,
• selén,
• probiotiká,
• lyzín,
• a glutamín.

Vitamín D

Je jedinečný v porovnaní s inými vitamínmi v tom, že ho ľudské telo môže syntetizovať v koži, keď je vystavená slnečnému žiareniu. Ukázalo sa, že Vitamín D má široký vplyv na funkcie imunitného systému, tak vrodeného, ako aj adaptívneho.

Predpokladá sa, že adekvátny príjem Vitamínu D pomáha udržať / posilniť obranyschopnosť tela proti infekciám. Taktiež môže pomôcť zmierniť autoimunitné zápalové ochorenia, týchto dôkazov je však zatiaľ veľmi málo a výsledky sú nejednotné.

Vitamín D plní v tele mnoho funkcií a nedostatok môže narušiť imunitu. Veľký systematický prehľad naznačuje, že suplementácia môže pomôcť zabrániť infekciám horných dýchacích ciest.

Pokožka by mala byť po krátku dobu nekrytá (predlaktia, ruky, dolné končatiny) a taktiež nenatretá opaľovacím krémom. Vystavovanie sa slnku (15 – 20 min) je dôležité najmä v období od marca do konca septembra od 10:00 do 15:00. Samozrejme by si mal/a byť opatrná/ý, aby si sa nespálil/a.

Viac sa o vitamíne D dočítaš tu:

Vitamín C

Je silný antioxidant a prispieva k imunitnej obrane podporou rôznych bunkových funkcií vrodeného a aj adaptívneho imunitného systému. Nedostatok vitamínu C má za následok, ako inak…, zhoršenú imunitu a vyššiu náchylnosť na infekcie. Infekcie zase majú významný vplyv na hladinu vitamínu C v dôsledku zvýšeného zápalu a metabolických požiadaviek. Je teda zrejmé, že vitamín C je nevyhnutný pre imunitný systém na zabezpečenie a udržanie adekvátnej reakcie proti patogénom. Je schopný predchádzať aj liečiť respiračné a systémové infekcie zlepšením rôznych funkcií imunitných buniek.

Odporúčaný je jeho príjem najmä z pestrej stravy. Počas choroby a teda pri liečbe infekcií, je nutné jeho príjem zvýšiť, aby sa vyrovnal zvýšený metabolický dopyt.

Vitamín C sa veľmi často používa aj na zmiernenie prejavov prechladnutia, vedci sa však domnievajú, že nie je schopný znížiť frekvenciu prechladnutí u zdravej populácie. Je však schopný skrátiť dobu prechladnutia o 8 – 14 %, pri akejkoľvek populácii a ak sa užíva ako preventívne opatrenie každý deň alebo na začiatku prechladnutia.

Odporúčaná denná dávka pre dospelých je približne 110 – 200 mg denne.

Vitamín E

Vitamín E je všeobecný pojem pre všetky tokoferoly a tokotrienoly. Ide o antioxidant rozpustný v tukoch. Nachádza sa v olejoch a všeobecne platí, že oleje lisované za studena (panenské) sú na vitamín E bohatšie.

Odporúčaná denná dávka pre dospelých je 14 – 16 mg. Športovci by mali príjem zvýšiť na 16 – 18 mg.

Viac sa o vitamíne E dočítaš v tomto článku:

Zinok

Stopový prvok, na ktorom je závislých viac ako 200 enzýmov, ktoré majú široké a rozmanité funkcie v celom tele. Zinok je potrebný na kontrolu kľúčových biologických procesov, ktoré ovplyvňujú rast, vývoj, regeneráciu, metabolizmus, funkčnosť buniek a podobne. Je veľmi dôležitý pre funkcie imunitných buniek vrodenej aj adaptívnej imunity.

Odhaduje sa, že nedostatkom zinku trpí cez 30 % populácie a prispieva k 800 000 úmrtiam ročne. Nedostatok zinku je v rozvojových krajinách jedným z piatich rizikových faktorov bakteriálnej hnačky a pneumónie. Nedostatočný príjem tohto minerálu sa vyskytuje tak v rozvojových krajinách, ako aj v rozvinutých. Až 66 % starších osôb trpí jeho nedostatkom.

Zo súčasných štúdií je zrejmé, že deti a staršie osoby sú vystavené vysokému riziku nedostatku zinku, ktoré je spojené s narušenou imunitou.

Odporúčaná denná dávka pre dospelých je 8 – 10 mg zinku denne. Športovci by mali príjem zvýšiť na 11 – 16 mg.

Viac si o zinku prečítaj v článku:

Selén

Ide o dôležitý stopový prvok. Je súčasťou antioxidačného systému organizmu a chráni pred poškodením buniek voľnými radikálmi. Súčasná strava pokrýva menej ako 50 % normy pre príjem selénu. Je to spôsobené aj zmenou výrobných procesov a taktiež obsahom selénu v pôde. Nedostatočný príjem selénu je spojený s vyšším rizikom výskytu chronických ochorení, vrátane rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb. Je taktiež veľmi dôležitý pre imunitný systém.

Onedlho sa o tomto mikronutriente dočítaš viac na našom blogu.

Probiotiká

Väčšina imunitných buniek sa nachádza v tkanive spojenom s črevami – aj to je dôvod, prečo je stav mikroflóry tak dôležitý pre naše celkové zdravie. Probiotiká sú definované ako „živé mikroorganizmy“, ktoré po podaní v primeraných množstvách poskytujú zdravotný prínos. Probiotiká formujú imunitnú a zápalovú odpoveď v čreve.

Viac sa o probiotikách dočítaš v článkoch na našom webe:

Omega-3

Polynenasýtené mastné kyseliny Omega-3 (alebo n-3 PUFA) majú veľmi dobre zdokumentované protizápalové vlastnosti a následný terapeutický potenciál u chronických zápalových ochorení.

Viac o Omega-3 sa dočítaš v článku na našom webe:

L-lyzín

L-lyzín je esenciálna aminokyselina, ktorá pomáha pri problémoch s herpesmi, skracuje ich priebeh a znižuje výskyt vírusu. Podporuje zdravé fungovanie tkanív, rast, hojenie a zlepšuje imunitný systém. Taktiež pomáha pri silných zápaloch.

Odhadované priemerné požiadavky na L-lyzín sú pre dospelého približne: 30 mg / kg. Dávky do 3 g denne sa považujú za neškodné.

Viac o L-lyzíne sa dočítaš v článku na našom webe:

Glutamín

Je neesenciálna aminokyselina, ktorá je dôležitým zdrojom energie pre mnoho buniek, vrátane tých, ktoré sa účastnia na imunitných reakciách. Zabraňuje strate svalovej hmoty, pomáha udržiavať objem a hydratáciu buniek, podporuje imunitný systém, zlepšuje trávenie a funkciu čriev…

Je dokázané, že výživová nedostatočnosť značne narušuje fungovanie imunitného systému. Dôležité sú aj ostatné mikronutrienty, ale nie je tak častý ich nedostatočný príjem. Momentálne stále prebieha množstvo štúdií aj o iných látkach a živinách, ktoré by mohli podporiť imunitný systém, ako napríklad: zelený čaj, spirulina, cesnak, zázvor… V súčasnosti sú výsledky rôzne a slabé, preto sa ich účinok na imunitných systém jednotne neprezentuje.

Rozumné očkovanie, ako možná pomoc pre imunitný systém

Prečo sme to nazvali rozumné očkovanie? Pretože niektoré choroby nie sú tak nebezpečné, aby sme sa museli dávať očkovať všetci na všetko. Sú očkovania, ktoré sú „povinné“, najmä pri chorobách, ktoré mali množstvo fatálnych následkov a sú očkovania, ktoré sú dobrovoľné a tie si treba zvážiť a porozmýšľať, či sú naozaj potrebné.

Imunitná pamäť môže byť veľmi dlhá. Keď raz vedci študovali dospelých, ich pamäť na osýpky klesala tak pomaly, že by trvalo 3000 rokov, aby sa znížila o polovicu.

Očkovanie funguje tak, že imunizuje jednotlivcov „bezpečnou“ verziou infekčného „patogénu“, aby tzv. vychoval imunitný systém bez spôsobenia vážnych chorôb. Takto sa vie zabezpečiť, relatívne bezpečne, dobrá imunitná funkcia voči určitým chorobám. 

Stres a imunita

Stres má bezpochyby veľmi zlý dopad na imunitný systém. S účinkami emocionálneho stresu je spojená aj široká škála ochorení, vrátane žalúdočných ťažkostí, kožných alergických reakcií, srdcových chorôb, vysokého krvného tlaku a podobne. Stres navyše potláča imunitný systém a zvyšuje náchylnosť na prechladnutie a ďalšie ochorenia. Preto je dôležité nie len sa zdravo stravovať, ale vedieť sa aj vhodne psychicky zrelaxovať.

Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6723551/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/31747581
https://examine.com/supplements/vitamin-c/?fbclid=IwAR2IDDtUH1uIRil0vubYQskEh3ogFDu12QIh3zPWmd7wYxTCBWL2PxRUdmQ
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6834330/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5091071/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK539801/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK279364/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6340979/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5707683/?fbclid=IwAR394gjiuDlfaCyQkGXlmKmZ6t6dDTSnKz_-yqjwANHmrcox_CcCST8hjeQ
https://www.hopkinsmedicine.org/health/conditions-and-diseases/the-immune-system
https://www.health.harvard.edu/mind-and-mood/relaxation-techniques-breath-control-helps-quell-errant-stress-response
https://examine.com/nutrition/supplements-for-cold-and-flu/?fbclid=IwAR0mW8RT26k428pJo25YQXdnAM4yQ2IYdY_n0g0W2nu_rcad1Y5HZ0y9Q_0
Zdroj obrázka: Designed by macrovector_official / Freepik