Tretí a na nejakú chvíľu aj posledný diel zo série článkov „Moderné mýty vo výžive„. V tých predošlých si sa dočítal/a o rôznych ďalších zbytočných strašiakoch, ktoré sú buď prehnané, alebo sú neopodstatnené. Pozreli sme sa v nich na to, či:
V tomto článku sa pozrieme na ďalšie mýty, žiaľ asi nie posledné…
Toto je trochu „bojová téma“, pretože sa dajú nájsť rôzne štúdie. Tie, ktoré nie sú zaplatené firmami na výrobu doplnkov výživy, sa však v jednom zhodujú: pri rozmanitej, správnej a vyváženej strave je príjem doplnkov výživy zbytočný, niekedy až kontraproduktívny a nie je potrebný, najmä pre zdravých ľudí bez chronických ochorení (celiakia, IBD pacienti, ochorenia spôsobené obezitou vedúce k malabsorbčnému syndrómu).
Veľkou témou sa stala možnosť poklesu mikronutrientov v plodinách za posledné desaťročia. Samotné výskumy k tejto téme pristupujú veľmi opatrne. Častokrát neexistujú zrozumiteľné dáta a výskumy z minulosti na porovnanie.
Sú však štúdie, ktoré určitý pokles živín pri plodinách (ovocí a zelenine) našli:
Hlavným dôvodom tohto javu je únava pôdy a vyčerpanie živín, ktoré obsahuje. Taktiež stále rýchlejšia produkcia a pestovanie plodín. Kľúčovým riešením k zdravšej produkcii je najmä ozdravenie pôdy, striedanie polí medzi vegetačnými obdobiami.
Aj keď sa obsah niekoľkých živín v plodinách znížil, neznamená to, že sme ich mali prestať konzumovať. Zelenina a ovocie sú stále mimoriadne bohaté na rôzne živiny. Stále je tu jeden podstatný fakt: ľudia ich konzumujú veľmi málo.
Nedostatok mikronutientov v našom tele nesúvisí so zníženým obsahom niektorých živín v plodinách, ale súvisí výlučne s ich nedostatočnou konzumáciou – aj tou, ktorá nezohľadňuje pokles živín v plodinách. Ak by človek jedol dostatok plodín, nepotreboval by doplnky výživy vôbec.
Druhá strana mince sú ľudia, ktorí majú rôzne chronické ochorenia, ktoré priamo súvisia s nedostatočným vstrebávaním živín.
Multivitamíny sú vhodné vtedy:
Veľmi veľa ľudí užíva multivitamíny s vidinou, že budú dlhšie žiť. Dôkazy však tento „mýtus“ nepodporujú.
Navyše pozor na nadmerný príjem. Je kontraproduktívny, znižuješ ním často schopnosť samostatného/dostatočného vstrebávania z plodín a rôzne nežiadúce účinky. Ich denné odporúčané dávky sa preto neoplatí prekračovať.
Tepelné spracovanie síce nie je ideálne, ale je ho možné vykonať šetrnejšie, aby nedochádzalo k obrovskému poklesu živín. Na druhej strane tu máme mrazenie, ktoré sa však považuje z dlhodobého hľadiska za najlepší spôsob skladovania väčšiny plodín. Samozrejme za predpokladu, že sa plodina zamrazí ihneď po zbere.
Čím je teplota mrazenia nižšia, tým sa môžu potraviny dlhšie a bezpečnejšie skladovať. Pri uskladnení v chladničke je vhodná teplota okolo 5° C. Mraznička by mala mať menej ako -18° C.
K rozkladu väčšiny mikronutrientov (vitamínov a minerálnych látok) dochádza pri vyšších teplotách. Preto je aj najhorším spôsobom skladovania slnečné a teplé miesto. Ďalším faktorom, ktorý ničí živiny, je prítomnosť kyslíka a pôsobenie svetla či vody. Čím vyššia je teplota a varenie je dlhšie, tým väčšie straty v živinách budú.
Pri tepelných úpravách dochádza k strate vitamínov vždy. Nedá sa im veľmi zabrániť, ale výšku ich strát vieš ovplyvniť:
Najvhodnejším spôsobom, ktorý zabezpečuje aspoň aké-také zachovanie dôležitých živín, je blanšírovanie a následné zmrazenie potraviny. Zastavuje enzymatické zmeny, ktoré ničia vitamíny, spôsobujú zmeny farby, chuti, vône a niektoré škodlivé látky sú touto metódou zničené.
Ďalším šetrnejším spôsobom tepelnej úpravy je:
Viac si k tejto téme prečítaš v článku:
Niektorí novodobí výživoví „odborníci“ tvrdia, že iba surové jedlo je najvýživnejšie, pretože nedochádza k denaturácií výživových látok. Toto je absolútny mýtus, pretože nie je spracovaná potravina (varenie, mrazenie, konzervovanie atď.) ako spracovaná potravina.
Určité spôsoby úpravy sú pre nás veľkým prínosom, napríklad:
Treba si uvedomiť, že bez spracovávania potravín by nebolo možné udržať potreby moderného mestského životného štýlu a výber potravín by bol obmedzený iba sezónnosťou a okolitou dostupnosťou. Nebolo by možné zachovať ani takú rozmanitosť v stravovaní a príjem živín.
Problémom je konzumácia ultra-spracovaných potravín a nie mrazenie alebo šetrná tepelná úprava.
Viac si k tejto téme prečítaj:
„Detoxikačné diéty“ sú hlavným prejavom posadnutosti „čistého stravovania“. Detoxikáciou by si údajne mal/a docieliť vyčistenie organizmu od toxínov.
Akútna toxicita by však znamenala neodkladný zásah lekára. Na detoxikáciu organizmu ti slúži dosť vlastných orgánov: pečeň, obličky, pľúca atď. Tieto orgány detoxikujú tvoj organizmus nepretržite.
Pri striktne obmedzenej detoxikačnej diéte dochádza k menšiemu príjmu rôznych výživových látok. To môže brániť orgánom pri vykonávaní prirodzenej detoxikácie organizmu.
Oveľa vhodnejšie je zamerať sa na veci, ktoré podporia činnosť týchto orgánov:
• vyvážená strava s dostatkom mikronutrientov (ovocie, zelenina), bielkovín a vlákniny,
• sústrediť sa na dostatočný príjem tekutín,
• chodiť pravidelne na slnko a čerstvý vzduch,
• športovať,
• lepšie zvládať stres,
• nefajčiť a nepiť,
• mať dostatok spánku…
Detoxikačné diéty nie sú pre každého bezpečné, občas sa vyskytnú dôkazy o rizikách, akými je poškodenie obličiek zo „zelených očistných smoothie“ alebo zlyhanie pečene z detoxikačných čajov.
Prečo sú detoxikačné diéty také úspešné?
Pretože ide iba o dočasný a mylný efekt toho, že človek prestane jesť nezdravé / ťažké jedlá a trochu schudne. Po skončení diéty a obnovení jeho bežných stravovacích návykov sa do pár dní vráti všetko tam, kde bolo pred diétou a to aj prípadné zdravotné ťažkosti.
Metabolizmus ako taký pracuje jedným daným spôsobom… Pojem „rýchlejší / pomalší“ je hrozný nezmysel.
Jediné, čo sa mení, je termický efekt stravy (TEF) podľa druhu potravín. Ide o množstvo energie, ktorú telo spotrebuje na spracovanie jedla po jeho konzumácii.
TEF z jednotlivých makronutrientov je rôzny:
• na trávenie tukov telo spotrebuje najmenej energie = 1 – 3 %,
• TEF sacharidov je 5 – 10 %,
• na spracovanie bielkovín telo spotrebuje najviac energie, pohybuje sa v rozmedzí 15 – 30 %.
V univerzálnych výpočtoch a kalkulačkách sa počíta s 10 % TEF.
To, či táto potreba energie bude vyššia alebo nižšia, neurčuje koľko krát denne budeš jesť, ale čo budeš jesť a aký bude stav tvojho tela, tzn. či budeš mať veľké % tuku alebo či budeš mať aj nejaké svaly. Pretože svalová hmota taktiež zvyšuje potrebu energie na jej udržanie.
Niektoré štúdie dokazujú, že častejšie jedenie menších porcií sťažuje pocit plnosti a môže viesť k zvýšenému príjmu potravy. Taktiež štúdia z roku 2013 dospela k jednoznačnému záveru a to, že zvýšenie frekvencie jedla z 3 na 6 za deň nemá žiaden vplyv na oxidáciu tukov (čiže chudnutie tukov), ale môže zvýšiť hlad a chuť k jedlu.
„Musíš raňajkovať, pretože raňajky sú najdôležitejší jedlo dňa“ – veľmi stará zaužívaná nepravda.
Klinické štúdie preukázali, že rozhodujúcim faktorom je osobná preferencia. Raňajkovanie nijako nezlepšuje rýchlosť chudnutia a ani zázračne neuzdravuje organizmus.
V jednej štúdii z roku 2017, do ktorej bolo zaradených 49 žien, ktoré nezvykli raňajkovať, sa zistilo, že nútená konzumácia raňajok u nich zvýšila kalorický príjem a pribrali na hmotnosti 2 kg za 4 týždne. Samozrejme im kalórie nepočítali, riadili sa intuitívne, akurát boli nútené raňajkovať.
Taktiež je dokázané, že vynechanie raňajok nijako nespomalí metabolizmus – i keď sme si v bode 5. vysvetlili, ako to s tým rýchlym a pomalým metabolizmom vlastne je. Raňajky nemajú vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Ich benefitom je, že si raňajkujúci udržali stabilnejšiu popoludňajšiu a večernú glykémiu. Tým pádom sa raňajky javia ako vhodná voľba pre ľudí s cukrovkou 2. typu.
Je veľmi zbytočné a kontraproduktívne nútiť sa do režimu, ktorý ti vôbec nesedí a nevieš ho udržať.
Na priberanie / chudnutie nemá vplyv to, kedy ješ. Telo nevie, že je 21. hod a nestláča zázračný gombík „off“ tráveniu. Výskumy a ich výsledky hovoria jasne. V skutočnosti existujú iba 2 hlavné dôvody, prečo by mohlo „večerné alebo nočné“ jedenie brániť pri chudnutí a odbúravaní tukov. Obe sú spojené so zvýšením kalorického príjmu.
Samozrejme, tieto problémy nevznikajú u ľudí, ktorí si poctivo sledujú kalorický príjem. Presne totiž vedia, čo si môžu a nemôžu dovoliť.
Medzi kardiom nalačno a kardiom po najedení, je veľmi malý rozdiel v prípade straty tuku, zachovania svalov a denného kalorického príjmu. Pri chudnutí záleží najmä na kalorickom deficite, čiže zjesť menej jedla ako spálime.
Či už sa rozhodneš pre kardio nalačno, alebo nejakú chvíľu po jedle, je to jedno. Rozhodni sa podľa seba, podľa toho čo ti viac pasuje.
Samozrejme je to tak, že:
Prečítaj si aj naše predošlé články k tejto téme:
Zdroje:
https://examine.com/nutrition/awful-nutrition-myths/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15637215/
https://www.scientificamerican.com/article/soil-depletion-and-nutrition-loss/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29203127/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29204300/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23404961/
https://examine.com/nutrition/do-you-need-a-multivitamin/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24898233/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24898233/
https://examine.com/nutrition/does-eating-at-night-make-it-more-likely-to-gain-weight/