V tomto článku sa dočítaš o tom:
V ľudskom gastrointestinálnom trakte (tzn. tráviacej sústave) sa nachádza viac ako 1000 rôznych typov baktérií. Niektoré sú pre naše zdravie prospešné a iné sú škodlivé, t. j. patogénne, ktoré sú zodpovedné za rôzne črevné infekcie, hnačky, zápchy a produkciu karcinogénov a toxínov.
O probiotikách sa začalo veľmi intenzívne rozprávať hlavne v posledných rokoch. Nejde však o nejaký umelo vytvorený záujem. Je to spôsobené najmä novými výskumami, ktoré prezentujú ich pozitívny účinok na zdravie a to hlavne v súčasnej dobe plnej stresu, zlej životosprávy, rastúcou antibiotickou rezistenciou a ďalšími faktormi, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú naše zdravie.
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré nám poskytujú veľa zdravotných výhod, pokiaľ sa konzumujú v primeraných množstvách. Vyskytujú sa v rôznych potravinách a doplnkoch výživy. Každá osoba má variabilné zloženie črevných mikróbov, i keď základ je rovnaký u všetkých.
Zloženie (súhrn) črevných mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v ľudskom tele, sa nazýva črevná mikrobiota. Súhrn génov, teda genetického materiálu mikrobioty, sa zase nazýva mikrobióm, čiže proste zjednodušene je to stará známa mikroflóra. Hrozne sa s tým niektorí oháňajú a z obyčajného slova sa stal moderný hit, ktorému málokto rozumie. Takže sme mali potrebu ti to vysvetliť…
Mikrobiotu človek získava už v ranom veku, to však neznamená, že sa nemôže v priebehu života meniť. Na jej rozmanitosť má vplyv vek, výživa, geografická poloha a lokálne potraviny, doplnky, lieky, choroby, nadmerný telesný tuk a tiež konzistencia našej stravy. Čiže konzumácia určitých zložiek potravín môže zmeniť počet a zloženie baktérií. Na to má vplyv aj samotné rozloženie makronutrientov v strave. Akákoľvek zmena povedie aj k zmene v črevnej mikrobioty.
Zloženie črevnej mikrobioty je rôzne aj medzi zdravými ľuďmi. Vedcom sa však podarilo zistiť, že aj napriek rozličnému zloženiu baktérií môžu mať podobné funkcie. Jednotlivé probiotické vlastnosti však nesúvisia s rodom alebo druhom mikroorganizmu, ale s určitými špeciálne vybranými kmeňmi z konkrétneho druhu.
Ľudské probiotické mikroorganizmy sú väčšinou: Lactobacillus , Bifidobacterium a Lactococcus , Streptococcus , Enterococcus. Okrem toho sa v probiotických výrobkoch bežne používajú aj kmene grampozitívnych baktérií rodu Bacillus a niektoré kmene kvasiniek rodu Saccharomyces.
Zistilo sa, že takmer pre všetky baktérie, okrem baktérií mliečneho kvasenia, je nevyhnutnou živinou železo. Ukazuje sa však, že baktérie Lactobacillus vo svojom prírodnom prostredí toto železo nepotrebujú, čo môže byť ich rozhodujúca výhoda oproti iným mikroorganizmom.
Mikroorganizmy, prítomné v čreve, hrajú kľúčovú úlohu v zdraví človeka a jeho tráviaceho ústrojenstva. Tiež ovplyvňujú jeho imunitný systém. Imunitné tkanivá v tráviacej sústave tvoria totiž najväčšiu frakciu celého ľudského imunitného systému.
Ešte pred tým, ako vymenujeme jednotlivé výhody, upozorníme, že probiotiká nie sú liekom na všetko. Áno, sú dobré pre naše zdravie a to aj pre zdravých ľudí, ale žiadne probiotikum nebude mať všetky tieto výhody. Proste každý typ probiotika ma určité výhody a určitý požadovaný účinok. Tieto sa samozrejme častokrát krížia, ale nie v takej miere, aby boli všetky kmene vhodné na všetko.
To, ako probiotiká fungujú, závisí od kmeňa, dávky a ostatných zložiek, ktoré boli použité pri výrobe probiotického výrobku.
Výhody:
Proste ho vyskúšaj. Konzumuj daný probiotický výrobok približne mesiac a uvidíš. Ak ti to neprinesie požadovaný úžitok alebo sa necítiš po jeho užívaní dobre, asi nie je pre teba najvhodnejší.
Ďalšou možnosťou je poradiť sa so svojím lekárom, hlavne pokiaľ trpíš akýmkoľvek metabolickým ochorením.
Pri nákupe probiotík sa vyhni výrobkom, ktoré uvádzajú iba počet baktérií „počas / v čase výroby“, pretože takéto označovanie nepočíta s poklesom počas skladovania.
V podstate to nie je nič povinné, ale užívanie probiotík zdravými ľuďmi ma tiež prínosy. Existujú dôkazy, že probiotiká môžu u zdravých ľudí znížiť riziko infekčných chorôb, vrátane infekcií horných dýchacích ciest. Je však dôležité uvedomiť si, že akýkoľvek účinok probitika je všeobecne špecifický pre určitý kmeň použitých probiotických baktérií.
Taktiež by mali zdraví ľudia konzumovať probiotiká pokiaľ užívajú antibiotiká. Tie totiž narušujú črevnú flóru. Je to najmä vďaka ich rozdielnemu účinku na rôzne typy baktérií v čreve. Niektoré špecifické baktérie sú obzvlášť citlivé na antibiotiká. Ich vplyv je zvyčajne krátkodobý, ale boli zaznamenané aj poruchy črevnej mikrobioty po dlhšiu dobu.
Z obrázka (nižšie) je dosť zreteľne vidieť, že na našu črevnú mikroflóru má vonkajšie prostredie a naše správanie veľký vplyv. Ako je vidieť, ide o stres, málo pohybu, západný štýl stravovania, častá antibiotická liečba, nedostatočná alebo naopak prehnaná hygiena a pod…
Spracované potraviny majú aj tu svoj negatívny dopad, pretože neobsahujú prirodzené baktérie. Taktiež pravidelné pitie extrémne chlórovanej vody, môže viesť k narušeniu črevnej mikroflóry a môže dôjsť k väčšiemu nárastu patogénov.
Vďaka týmto všetkým faktorom môže dôjsť k narušeniu a k dysbióze (nevhodný pomer dobrých baktérií a patogénov). Dysbióza sa za určitý čas môže upraviť sama, pokiaľ sa bude človek vyhýbať nežiadúcim faktorom. Môže však vyústiť aj do rozvoja metabolických porúch, chronických chorôb a nešpecifických zápalových ochorení čreva.
Fermentované potraviny a nápoje sa vyrábajú kontrolovaným mikrobiálnym rastom a konverziou zložiek potravín prostredníctvom enzymatického pôsobenia.
Pozor – fermentované potraviny nie sú zavárané. Ide o iný proces a zavárané potraviny neobsahujú benefity fermentovaných. Zaváranie je zjednodušene spôsob konzervácie (pasterizácie, sterilizácie), pri ktorom sa ingrediencie v pohári tesne uzavrú a zmes sa ohrieva na teplotu okolo 80 – 90 °C (prípadne vyššiu). Pri takejto teplote dochádza k zničeniu prospešných probiotických baktérií.
Fermentácia je kvasenie, čiže fermentovaný produkt vzniká ponorením do tekutiny alebo vody so soľou (za neprítomnosti vzduchu) na určitú dobu, kedy sa mikroorganizmy premieňajú na organické látky a produkujú zdraviu prospešné enzýmy.
Fermentované potraviny by mohli byť prospešné pre zdravie a to nad rámec základnej výživy. Vedci však stále skúmajú, ako presne ovplyvňujú naše telo a zdravie.
Jednou z najväčších výhod fermentovaných potravín je možný obsah probiotík. Zistilo sa, že konzumáciou živých probiotík, najmä vo fermentovaných potravinách, dochádza k pozitívnemu zlepšeniu funkcie čriev s priamym účinkom na metabolický syndróm, aterosklerózu, zápalové ochorenia čriev a rakovinu hrubého čreva. Nepriame účinky boli preukázané aj v oblasti duševného zdravia. Depresie a úzkosti sú často sprevádzané problémami čriev, čo naznačuje obojstranný vzťah medzi duševným zdravím a funkciou čriev.
Baktérie, ktoré vznikajú fermentáciou, sú výborné pre našu tráviacu sústavu. Udržiavajú zdravú mikroflóru v črevách, ktorá sa odzrkadľuje na našom imunitnom systéme. Čím je naša črevná mikroflóra v lepšom stave, tým je lepšia imunita a vystavujeme sa menšiemu riziku infekcií, zápalov, alergií a rôznych autoimunitných prejavov.
Výsledkom veľkého množstva štúdií je zistenie, že fermentované potraviny poskytujú veľa zdravotných výhod ako antimikrobiálne, antioxidačné, antimykotické, protizápalové, antidiabetické….
Z rôznych materiálov a výskumov vyplynulo, že mechanizmy účinku, ktoré by vysvetľovali zdravotné prínosy fermentovaných potravín, zahŕňajú:
Treba však pamätať na to, že fermentované potraviny, ktoré sa upravujú pri vysokej teplote, tieto mikroorganizmy už nemajú a teda nemajú ani probiotický účinok.
Viac sa o fermentovaných potravinách dočítaš v článku: Fermentované potraviny.
K tejto téme si prečítaj aj:
Probiotiká vs. obezita (súvisiace ochorenia) a ako si vybrať tie správne
Typy probiotík a ich použitie pre vybrané ochorenia a zdravotné problémy
Zdroje:
https://www.eufic.org/en/healthy-living/article/gut-health-the-role-of-bacteria-probiotics-and-prebiotics
https://www.eufic.org/en/healthy-living/article/the-role-of-gut-microorganisms-in-human-health
https://isappscience.org/for-consumers/learn/
https://ilsi.org/publication/probiotics-prebiotics-and-the-gut-microbiota/
http://4cau4jsaler1zglkq3wnmje1-wpengine.netdna-ssl.com/wp-content/uploads/2019/04/Pro_HealthyPeople.pdf
http://4cau4jsaler1zglkq3wnmje1-wpengine.netdna-ssl.com/wp-content/uploads/2019/04/Dispelling-Probiotic-Myths.pdf
https://www.gutmicrobiotaforhealth.com/en/your-allies-to-take-care-of-your-gut-microbiota-a-varied-diet-with-high-fiber-content/
https://www.gutmicrobiotaforhealth.com/en/probiotics-could-help-treat-metabolic-disease-patients/
https://www.gutmicrobiotaforhealth.com/en/diet-antibiotics-and-geography-can-influence-the-microbial-make-up-of-the-gut-discussion-with-rob-knight-on-the-world-microbiome-day-2019/
https://www.gutmicrobiotaforhealth.com/en/a-new-review-explores-the-evidence-regarding-the-effects-of-kefir-and-non-dairy-fermented-foods-on-gastrointestinal-health/
http://www.fao.org/3/a-a0512e.pdf
https://www.worldgastroenterology.org/guidelines/global-guidelines/probiotics-and-prebiotics/probiotics-and-prebiotics-english
http://4cau4jsaler1zglkq3wnmje1-wpengine.netdna-ssl.com/wp-content/uploads/2019/04/Pro-Pre_Microbiota-final.pdf
http://4cau4jsaler1zglkq3wnmje1-wpengine.netdna-ssl.com/wp-content/uploads/2019/04/Prebiotic-Fiber-Infographic-Final.pdf
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5622781/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6463098/
https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13102818.2018.1475255
https://www.webmd.com/digestive-disorders/qa/what-are-the-different-types-of-probiotics
https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2015/03/08.pdf
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17309616
https://www.worldgastroenterology.org/UserFiles/file/guidelines/probiotics-and-prebiotics-english-2017.pdf