BMI index, jeho presnosť a hodnoty. Veriť mu alebo neveriť?

Čo je to BMI a ako sa počíta?

BMI (Body mass index) je index telesnej hmotnosti, ktorý sa používa od polovice 19. storočia. Slúži na ohodnotenie telesnej hmotnosti v pomere k výške dospievajúcich a dospelých. Pre deti nie je tento spôsob vhodný, majú svoje vlastné tabuľky, ktoré nájdeš v tomto článku:

Táto metóda sa často používa aj pri určovaní stavu verejného zdravia alebo ako rizikový faktor pri vývoji a prevencii zdravotných problémov a predčasného úmrtia. Je to veľmi užitočný nástroj používaný pri populačných štúdiách, keďže ide o ľahko a rýchlo dostupné údaje.

Výpočet BMI: BMI = (hmotnosť v kg) / (výška v m)*2

Alebo proste použi našu jednoduchú kalkulačku BMI, kde máš aj poznámky k výsledku:

Nevýhody BMI za ktorými nasleduje veľké „ALE“

Táto metóda nezohľadňuje do výpočtu:

• vek,
• pomer svalovej hmoty – preto výsledky nemajú dobrú výpovednú hodnotu pre športovcov,
• % telesného tuku – veľa ľudí s nadváhou a obezitou argumentuje, že sú aspoň silní – opak je žiaľ pravdou,
• rozloženie telesného tuku do rôznych častí tela.

BMI proste pochádza z doby, kedy ľudia boli oveľa viac fyzicky aktívni ako je tomu dnes. Index telesnej hmotnosti nerozlišuje medzi hmotnosťou chudého tela a hmotnosťou telesného tuku – čiže človek môže mať:

• vysoké BMI, ale nízku hladinu telesného tuku,
• nízke BMI, ale vysokú hladinu telesného tuku.

Bohužiaľ je častejší 2. prípad. Veľa chudých ľudí má veľa tuku a málo svalovej hmoty. V angličtine sa to nazýva aj skinny fat. Dá sa preto povedať, že aj v tomto prípade má človek rovnaké riziká, ako je tomu v prípade nadváhy alebo aj podvýživy (z hľadiska nutrientov). Väčšie množstvo tukového tkaniva zvyšuje riziko rôznych zápalov a problémov s imunitou.

Vráťme sa ešte k nedostatku ohľadne lokalizácie ukladania telesného tuku. Veľmi často je pri vyššej obezite tento jav viditeľný voľným okom, ale z hľadiska prevencie sa nedá ľudí dopredu varovať, že „pozor, nepriberaj, lebo…“. Lokalizácia telesného tuku je dôležitá pri hodnotení metabolických a úmrtnostných následkov nadmernej akumulácie tuku. Ak sa hromadí tuk v hornej časti tela, zvyšuje sa riziko srdcovo-cievnych chorôb, hypertenzie, cukrovky, žlčníkových kameňov a dny.

Z toho vyplýva, že sa netreba hneď radovať, keď BMI ukazuje, že je tvoja hmotnosť normálna. Stále je tu šanca, že máš v skutočnosti nadváhu.
Prečo? Pretože môžeš mať málo svalovej hmoty a veľa tej tukovej. Toto bolo potvrdené aj v štúdii, vďaka ktorej sa zistilo, že sa BMI v niektorých prípadoch mýlilo.
Skutočnosť bola taká, že 39 % skúmaných osôb, ktoré nemali podľa BMI nadváhu, mali veľké % telesného tuku.
Ak ti však hodnota BMI ukazuje nadváhu alebo obezitu, tak je asi 99 % istota, že to tak je.
Iba že by si bol fitnesák, ktorému sú ale vidieť svaly a dokonca sú aj rozpoznateľné… čiže nepočíta sa sem stav, kedy si síce veľká/ý, ale máš na sebe viac tuku ako svalov, napriek tomu, že silovo cvičíš.

A teraz sa pozrime na to „ALE“

Napriek mnohým článkom, ktoré deklarujú „nesprávnosť“ BMI, sa táto metóda používa v mnohých populačných a farmaceutických výskumoch. Existujú tisíce, aj vedeckých, článkov, ktoré sa odvolávajú na index telesnej hmotnosti.

Ide o vhodnú a jednoduchú metódu, ktorá je veľmi často využívaná vo výskumoch, zdravotníctve a umožňuje jednotlivcom posúdiť svoju hmotnosť bez návštevy lekára alebo iných zariadení.

Stačí trochu sebareflexie a sebakritiky, aby každý, kto si vypočíta BMI, vedel posúdiť, či mu vyšla hlúposť alebo nie. Aj lekári, ktorí používajú BMI vo svojej praxi dlhé roky, ho takto berú. Je to ukazovateľ, ktorý ma určité rezervy, ale s kúskom triezveho zmýšľania vieme stav posúdiť takmer k správnemu výsledku.

Výpočet BMI je síce nepresný pri diagnostike objemu tukovej hmoty, ale je to veľmi dobrý ukazovateľ na posúdenie stavu hmotnosť k výške. Hlavne pokiaľ ide o ľudí, ktorí aktívne nešportujú (silové tréningy, ktoré sú zamerané na rast svalovej hmoty).

Platí teda nasledovné:

• ak ti BMI vyjde v časti „normálna váha“ = existuje možnosť nadváhy kvôli veľkému množstvu telesného tuku, alebo môže ísť o skinny fat, ktorý nie je zdraviu prospešný.
• ak ti BMI vyjde, že máš nadváhu alebo obezitu = z 99 % to tak bude a máš proste veľa tukovej hmoty. Jediná výnimka sú športovci, ktorí majú viditeľnú svalovú hmotu a to je vlastne to 1 % svalnatých ľudí, ktorým to vo výskumoch takto vyšlo.

Z tohto všetkého vyplýva to, že BMI nie je zlá metóda, ale z hľadiska posúdenia zdravia je podiel telesného tuku zásadnejší faktor, ako iba samotná hodnota z BMI.

Body Mass Index výrazne podceňuje počet ľudí s nadváhou a obezitou, ako by príliš prísne posudzoval svalnatých ľudí.

Ako si rýchlo a jednoducho určiť telesný tuk?

Možností je viac, niektoré sú viac a niektoré menej presné.

Vizuálny odhad

Stačí byť trochu sebakritický a mať triezvy pohľad a vhodnou, rýchlou a jednoduchou metódou je možnosť porovnať sa napríklad s takýmto obrázkom.

Kalkulačka

Ďalšou metódou je použiť napríklad kalkulačku. Veľa ich je nepresných, ale táto sa dá považovať za slušný zdroj informácií: https://www.calculator.net/body-fat-calculator.html

Takúto kalkulačku budeme pripravovať aj na náš web Nutrelino.

Medzi ďalšie spôsoby merania tukov (často sa hovorí, že nie až tak presné) patria napríklad:

• meracie posuvné kliešte, ktoré merajú záhyby kože,
• bioimpedančná váha, na ktorej osoba stojí alebo drží meracie zariadenie. Meranie je presnejšie, keď sa porovnáva pred a po chudnutí a nie iba skutočný stav,
• rôznymi prístrojmi, ako je DEXA, InBody a podobne.

Výsledné hodnoty BMI

Podváha (BMI < 18,5)

Mierne nižšia hodnota pod 18,5 nemusí hneď znamenať, že ide o ochorenie, ale iba o chudosť. Treba si však dávať pozor a zmeniť spôsob stravovania, prípadne životného štýlu, pretože ľahko sa človek dostane do podvýživy. Záleží však či sa cítiš zle alebo nie. Podváha prináša množstvo rizík akými sú napríklad:

• zvýšené riziko srdcovo cievnych chorôb,
• problémy s imunitným systémom,
• problémy s koncentráciou,
• zvýšená únava,
• problémy s plodnosťou,
• riziko vzniku osteoporózy,
• fajčiari s podváhou majú zvýšené riziko rakoviny, črevných porúch, vredov a migrény.

Zdravá hmotnosť (BMI 18,5 – 24,9)

Ide o zdravú váhu, kedy je riziko ochorení najnižšie. K tomuto je však potrebné sa zdravo a vyvážene stravovať. Prospešnosť takejto hmotnosti dokazujú aj rôzne štúdie, napríklad:

Berringoton de Gonzalez a kol. (2010) pri svojom výskume dokázal, že ľudia v tomto rozmedzí majú najnižšie riziko predčasného úmrtia, zatiaľ čo pri podvýžive a miernej obezite bolo zvýšené o 47 %.

Epidemiológ Kaaks v roku 2012 v rozhovore s týždenníkom DIE ZEIT uviedol, že už BMI na hornej hranici normálnej hmotnosti znamená oveľa vyššie riziko rakoviny ako BMI pri dolnej hranici normálneho rozhrania. Pravdepodobne to súvisí s už spomínaným problémom BMI, keď v takmer polovici prípadov ukazuje BMI bezpečnú hmotnosť, zatiaľ čo podiel telesného tuku je príliš vysoký.

Nadváha (BMI 25 – 29,9)

Pokiaľ zatiaľ netrpíš žiadnymi ťažkosťami, tak to neznamená, že o chvíľu ani nezačneš . Treba zmeniť svoje stravovanie a životný štýl. Medzi najčastejšie ťažkosti ľahkej nadváhy patria napríklad:

• zvyšujúce sa riziko ochorenia srdca,
• zvyšujúce sa riziko niektorých typov rakoviny,
• problémy s krvným tlakom,
• riziko vzniku cukrovky, astmy, artritídy,
• poruchy štítnej žľazy (nie – nie je to príčina nadváhy ale následok)…

Ľahká nadváha hneď neznamená, že budeš týmito ťažkosťami trpieť, ale štatisticky sa im nemusíš vyhnúť.

Nie, mierna nadváha nie je ani náhodou zdravšia ako normálna hmotnosť! Veľa ľudí takto argumentuje, ale márne… Na túto otázku odpovedá niekoľko výskumov:

Adams a kol. (2006) – dokázali, že riziko predčasného úmrtia s miernou nadváhou je o 20 – 40 % vyššie. U obéznych ľudí je toto riziko vyššie o 150 a viac %.

Calle a kol. (1999) – zistil, že riziko predčasného úmrtia je vyššie o 30 % v rozmedzí 25 – 27 a pri BMI medzi 27 – 29 je riziko vyššie o 60 %.

Obezita (BMI 30 – 34,9)

Odporúčame vyhľadať pomoc poradcu, ktorý ti vysvetlí, čo máš robiť. Hlavne treba nájsť kvalitného a nie takého, ktorý ti sľubuje zázraky na počkanie a opije ťa rožkom. Takto dávaš priestor rôznym zdravotným ťažkostiam, ktoré sa bez tvojej zmeny určite nebudú zlepšovať:

• zvýšený krvný tlak,
• zvýšená hladina cholesterolu,
• zvyšujúce sa riziko žlčníkových kameňov,
• znížená imunita,
• psychické poruchy a depresie,
• riziko vzniku cukrovky, astmy, artritídy,
• poruchy štítnej žľazy,
• a množstvo ďalších….

Calle a kol. (1999) – vo výskume zistil, že riziko predčasného úmrtia je v tomto rozmedzí vyššie o 120 %, pričom v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení bolo riziko úmrtia pre obézne ženy o 310 % vyššie v porovnaní so ženami s BMI pod 19.

Viac o obezite sa dočítaš aj v článku:

Chorobná obezita (BMI > 35)

V tomto prípade ide o obezitu II. stupňa. Mal by si sa veľmi rýchlo zamyslieť nad svojim stravovaním a životným štýlom. Buď hlavne trpezlivý, lebo proces znižovania váhy musí byť v tvojom prípade opatrný a pod dohľadom lekárov pokiaľ máš ťažšie zdravotné problémy.

S obezitou sú najčastejšie spojené:

• zvýšená hladina cholesterolu,
• vysoký krvný tlak,
• vážne srdcovo-cievne ochorenia,
• zvýšené riziko cukrovky,
• bolesti chrbtice a kĺbov,
• žlčníkové kamene,
• riziko vzniku niektorých typov rakoviny,
• riziko vzniku astmy a artritídy,
• poruchy štítnej žľazy (ide o poruchu, ktorá vznikne ako následok obezity),

Calle a kol. (1999) – vo výskume zistil, že riziko predčasného úmrtia je v tomto rozmedzí vyššie o 120 %, pričom v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení bolo riziko úmrtia pre obézne ženy o 310 % vyššie v porovnaní so ženami s BMI pod 19.

Podľa Kitahara a kol. (2014) ťa obezita oberie približne o 13,7 rokov života a o obmedzeniach počas neho nemusíme ani písať. Obezita má tak oveľa smrteľnejšie účinky ako fajčenie.

Zdroje:
Ako prekonať klamstvá o chudnutí, Nadja Hermann
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4890841/
https://examine.com/nutrition/how-valid-is-bmi-as-a-measure-of-health-and-obesity/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6469873/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11965822/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK535456/
https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/2047487312471759