Bezpečnosť éčok a ich vplyv na zdravie
V článku, ktorý sme zverejnili nedávno (Éčka nie sú vždy škodlivé. Ako sa v nich vyznať?), sme vysvetlili čo sú éčka, akého pôvodu môžu byť, aké sú ich hlavné skupiny, ktoré éčka sú bezpečné a ktoré nebezpečné, všeobecnú škodlivosť pre ľudí, a uviedli sme aj naše odporúčania.
Tentokrát sa dozvieš niečo o:
- kontrolovaní a schvaľovaní éčok,
- ich spojitosti s nadváhou, obezitou a súvisiacimi ochoreniami,
- vplyve éčok na imunitu a súvis s alergiami,
- veľmi dôležitej otázke škodlivosti pre deti a pre deti s ADHD.
Rovno na úvod napíšeme, že áno, má zmysel sa vyhýbať veľkému množstvu, hlavne nebezpečných, éčok a jesť prevažne prirodzenú stravu. Existujú štúdie, ktoré naznačujú, že aj tie bezpečné éčka nemusia byť v spojitosti s inými látkami a vo väčšom množstve až tak bezpečné. Preto orgány požadujú preverenie bezpečnosti a taktiež realizáciu nových štúdií, ktoré by priniesli presnejšie výsledky.
Kontrola a schvaľovanie prídavných látok
Všetky prísady podliehajú prísnemu vedeckému výskumu a posúdeniu z hľadiska bezpečnosti. Hodnotenia sú založené na všetkých dostupných toxikologických údajoch. Z dostupných údajov sa určuje maximálna hladina prídavnej látky, ktorá nemá preukázaný toxický účinok. Po schválení sa môžu používať v obmedzenom rozsahu výrobkov a v určitom množstve. Množstvá sú stanovené podľa prijateľného denného príjmu (ADI), ktorý vypočítava Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Výpočet prebieha na základe výsledkov z bezpečnostných testov. ADI predstavuje množstvo, ktoré sa môže užívať denne po celý život bez zjavného zdravotného rizika.
Týmto schváleným látkam je pridelené označenie písmenom „E“. Toto „E“ znamená, že látka bola akceptovaná ako bezpečná na použitie v EÚ. Za éčkom nasleduje trojmiestny alebo štvormiestny číselný kód ako identifikátor. Všetky éčka sú rozdelené do kategórií podľa ich funkcie, ktorú v potravinách zabezpečujú.
Pokiaľ nebol zriadený úrad EFSA, tak hodnotenie bezpečnosti vykonával v EÚ Vedecký výbor pre potraviny (SCF). V súčasnosti je za túto úlohu zodpovedný práve úrad EFSA. Na medzinárodnej úrovni existuje Spoločenský výbor odborníkov pre potravinárske a poľnohospodárske organizácie (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pre potravinárske prídavne látky (JECFA).
Každý výrobca musí na etiketách uvádzať informácie o prídavných látkach, ktoré sa vyskytujú v zložení výrobkov.
Niekedy je veľmi náročné sa v tomto zložení vyznať a preto sme sa vo Výživových tabuľkách rozhodli sprehľadniť toto zloženie a to tým, že sme pod ním vyznačili a farebne rozlíšili éčka podľa ich škodlivosti:
- bezpečné,
- prijateľné,
- menej vhodné,
- nebezpečné,
- nepovolené v EÚ.
Takéto prehľadné rozdelenie s množstvom ďalších informácií nájdeš aj v Databáze éčok.
Používanie potravinárskych aditív regulujú národné a aj európske normy. USA, EÚ a Kanada majú vlastný výskum. Slovenská republika vychádza zo zistených a predložených údajov.
Éčka a ich súvis s nadváhou, obezitou a ochoreniami
V súčasnej dobe alarmujúco narástol výskyt nadváhy, obezity a s tým súvisiacich ochorení, akými sú kardiovaskulárne problémy, diabetes (cukrovka), rakovina, problémy s imunitou a podobne. Čoraz častejšie sa s týmito problémami potykajú aj mladí ľudia, čo je veľmi smutné.
Rozvojom spoločnosti došlo k uľahčeniu prístupu k potravinám a tým aj k nárastu dopytu po polotovaroch, spracovaných potravinách, fast foodoch, sladkých, slaných a tučných jedlách. Takéto spracované potraviny a kaloricky sýte výrobky neobsahujú takmer žiadne vitamíny, minerálne látky a často ani vlákninu. Tieto kaloricky sýte potraviny bez významnej výživovej hodnoty pre náš organizmus, vedú k stále horším prognózam ohľadne zdravia ľudí. Veď najväčším zabijakom sa stali práve kardiovaskulárne problémy a rakovina.
Čo všetko teda obsahujú spracované výrobky, polotovary a fastfoody, ktoré sa stali takými obľúbenými? Sú to iba éčka, ktoré často obviňujeme za stav nášho zdravia?
Nie, naozaj za stav nášho zdravia nemôžu výlučne iba éčka, pokiaľ nie si na nejaké z nich extrémne alergický. Niektorí ľudia sa zameriavajú iba na ich obsah vo výrobkoch a boja sa každého jedného. Lenže v spracovaných potravinách sa nachádza obrovské množstvo soli, cukru a tuku. Tieto látky sú častokrát oveľa nebezpečnejšie, ako 1 – 2 éčka, ktoré sa v tejto potravine nachádzajú.
Problémom súčasnej doby nie je ani tak výskyt a dostupnosť čiastočne alebo ultra-spracovaných potravín, ale rozhodnutia ľudí, ktorí pravidelne a často po týchto potravinách siahajú. Potravinársky priemysel nemôže za to, že si niekto kupuje 3x do týždňa párky, paštéty, mäsové konzervy, sladkosti, čipsy a iné nezdravé ultra-spracovávané potraviny.
Potom sa zvyšuje výskyt obezity, rakoviny a iných chorôb, pričom za tento výskyt nemôžu iba éčka, ale aj vysoký obsah soli, cukru a tuku. Lenže tam, kde nie je dopyt, nie je ani ponuka. Áno, nie je jednoduché zmeniť zaužívaný výrobný proces v potravinárskom priemysle a trvá to aj roky. Ale kým ľudia budú takéto výrobky kupovať, dovtedy sa budú aj vyrábať a budú obsahovať viac a viac nežiaducich látok.
Obézni jedinci vykazujú stav chronického zápalu nízkeho stupňa, ktorý prispieva k vzniku inzulínovej rezistencie a ďalších metabolických abnormalít známych ako metabolický syndróm. Syndróm obezity a metabolizmu je v súčasnosti uznávaný ako celosvetová epidémia, ktorá má hlboký sociálno-ekonomický dopad a predstavuje ohrozenie pre verejné zdravie.
Bohužiaľ v súčasnosti je množstvo štúdií pre príslušné orgány nedostatočných a preto politiky, ktorých cieľom je obmedziť vývoj obezity, musia zohľadniť nielen kalórie v potravinách, ale aj všetky ostatné zložky (cukor, tuk, soľ) a ich spoločné účinky.
Preto odporúčame:
- Konzumovať prevažne prirodzenú stravu, čiže obilniny, strukoviny, ovocie, zeleninu, orechy, semená, vajcia, čerstvé ryby a chudé mäso…
- vyhýbať sa hlavne nebezpečným éčkam a to vo väčšom množstve. Tým je myslené to, že keď si kúpiš 1 produkt za nejakú dlhšiu dobu, ktorý bude takéto éčko/-a obsahovať a ty na neho nie si vyslovene alergický, tak sa ti nič nestane. Iné je, ak by si takéto produkty konzumoval niekoľkokrát denne/týždenne. Lenže ako sme už spomenuli, za tvoje zdravotné problémy budú môcť aj iné zložky a nie výlučne iba éčka.
- Vyhýbať sa produktom, ktoré obsahujú viac ako 4 – 5 éčok. Nie, toto nemáme zo žiadnej štúdie. Je to iba všeobecné odporúčanie zdravšieho stravovania. Niektoré šunky, ktoré obsahujú 60 % mäsa, budú obsahovať aj viac ako 5 éčok. Ale napríklad taká 90 % šunka ich bude obsahovať minimum. Voľba je len na tebe.
- Sledovať si denný príjem kalórií, makroživín a hlavne soli, cukru a nasýtených mastných kyselín.
Na tieto všetky veci môžeš využívať aj Výživové tabuľky. Ako sme už uviedli, éčka a ich farebné rozlíšenie vidíš aj v zložení výrobkov v databáze potravín, takže sa v ňom vieš aj rýchlo zorientovať a rozhodnúť sa, či si takúto potravinu kúpiš alebo skonzumuješ.
Dopad prídavných látok na imunitu a súvisiace ochorenia
Existujú štúdie, ktoré spochybňujú bezpečnosť prídavných látok v potravinách a žiadajú o prehodnotenie ich používania. Tieto štúdie poukazujú na to, že éčka, ktoré sa všeobecne považujú za bezpečné, môžu mať neblahé účinky na imunitný systém.
Niektoré nedávne vedecké články poukázali na konzumáciu umelých sladidiel a dietetických emulgátorov, že môže dochádzať k zmene črevného mikrobiomu, čím dochádza k narušovaniu čriev a k zápalom. Tieto procesy následne podporujú vývoj metabolického syndrómu.
Štúdie taktiež naznačujú, že spotreba umelých sladidiel je spojená so zvýšenou intoleranciou glukózy. Napríklad jednotlivci konzumujúci aspartám vykazovali zvýšenú hladinu glukózy na lačno a zhoršenú citlivosť na inzulín.
Sukralóza, ktorá sa široko používa kvôli chuti a preto, že neposkytuje telu žiadne kalórie, bola tiež preskúmaná. Pri testoch na myšiach bolo zistené, že ovplyvňuje zloženie črevných mikrobiomérov a tým došlo k zvýšeniu zápalových markerov.
Emulgátory, zahusťovadlá, umelé sladidlá a konzervačné látky môžu mať priame a nepriame účinky na bunky imunitného systému, čo prispieva k metabolickej dysregulácii.
Štúdie sa opierajú aj o jednu podstatnú vec. Hodnotenia bezpečnosti a toxicity prídavných látok sa často zakladajú na testoch jednotlivých zlúčenín, čím sa podceňujú a neskúmajú účinky, ak sa spoja 2 a viac prídavných látok.
Jedna vec sa však podarila. Na základe nových vedeckých informácií a meniacich sa podmienok používania. Európska agentúra pre bezpečnosť potravín je v súčasnosti poverená Európskou komisiou prehodnotiť všetky prídavné látky v potravinách, ktoré boli povolené na použitie v EÚ pred 20. januárom 2009.
Všetky vyššie spomenuté riziká, ktoré boli dokázané, závisia aj od množstva a častosti konzumácie. Preto dbaj na naše odporúčania, ktoré sú spomenuté vyššie a uprednostňuj zdravú, vyváženú a čo najmenej spracovávanú stravu.
Prídavné látky a alergia
Ľudia, ktorí sú citliví a majú špecifickú alergiu na určité prídavné látky v potravinách, si musia dávať na éčka jednoznačne pozor. Ide však o veľmi výnimočnú alergiu, pretože prídavné látky v potravinách iba zriedka spôsobujú skutočné alergické (imunologické) reakcie.
Medzi éčka, ktoré môžu spôsobovať nežiaduce účinky patria hlavne:
- Farbivá
U veľmi citlivých jedincov boli občas hlásené alergické reakcie na tartrazín (E102 – CI potravinárska žltá 4). Reakcia sa prejavovala kožnými vyrážkami, upchatím nosa, zhoršenou astmou alebo žihľavkou. Výskyt alergie sa odhaduje na 1 – 2 osoby na 10 000 ľudí. - Siričitany
Jednou zo skupín aditív, ktoré môžu spôsobiť alergické reakcie u citlivých ľudí, sú sulfitačné činidlá. Do tejto skupiny patria éčka E220 – E228. Tieto konzervačné látky sa používajú už viac ako 2 000 rokov vo víne, pive, ovocných výrobkoch a fermentovaných nápojoch. U astmatických jedincov môžu siričitany spúšťať astmu charakterizovanú dýchacími ťažkosťami, dýchavičnosťou, sipotom a kašľom. - Glutaman sodný (MSG) a aspartám
MSG sa skladá zo sodíka a kyseliny glutámovej. Je tiež príchuťou používanou v hotových jedlách, niektorých čínskych potravinách, určitých omáčkach a polievkach. MSG je „obviňovaný“ z množstva vedľajších účinkov vrátane bolesti hlavy a brnenia tela. Vedecké štúdie však nepreukazujú žiadne spojenie medzi MSG a týmito reakciami. Naznačujú, že za akékoľvek nepriaznivé účinky môžu byť zodpovedné aj niektoré ďalšie zložky jedla alebo dokonca psychologické reakcie. Podobne aj aspartám s vysokou intenzitou sladkosti (ďalšia látka vyrobená z prirodzene sa vyskytujúcich aminokyselín, kyseliny asparágovej a fenylalanínu) je obviňovaný zo širokého spektra nepriaznivých alergických reakcií, z ktorých žiadna nebola potvrdená vedeckými štúdiami.
Éčka a ich škodlivosť pre deti a deti s ADHD
Úrad EFSA financoval výskum možných súvislostí medzi potravinárskymi farbivami a hyperaktivitou u detí. Bolo zistené, že konzumácia niektorých farbív môže u niektorých detí spôsobiť zvýšenú hyperaktivitu.
Do tejto skupiny patria najmä farbivá (všetky informácie k éčkam nájdeš aj na našom webe v časti Databáza éčok):
- E110 – Žlť SY
Ide o nebezpečné éčko, pretože môže spôsobovať alergické a astmatické reakcie, hyperaktivitu a tráviace problémy. Je nevhodné pre deti, tehotné a dojčiace ženy. - E104 – Chinolinová žlť
Taktiež ide o nebezpečné éčko syntetického pôvodu. Môže spôsobovať alergické reakcie a detskú hyperaktivitu. - E122 – Azorubin
Nebezpečné éčko syntetického pôvodu. Môže spôsobovať alergické reakcie, astmu a detskú hyperkaktivitu. - E129 – Červeň Allura AC (červeň 17)
Nebezpečná prídavná látka syntetického pôvodu. Pôvodne mala nahradiť aditívum E123, ktoré nebolo považované za bezpečné. Môže spôsobovať aj alergické reakcie a hyperaktivitu u detí. - E102 – Tartrazín (CI potravinárska žltá 4)
Nebezpečné aditívum syntetického pôvodu. Môže vyvolať astmatický záchvat, spája sa aj s akné, so vznikom rakoviny štítnej žľazy a rakoviny kože. Ľudia alergickí na aspirín môžu byť alergickí aj na tartrazín. Môže spôsobovať detskú hyperaktivitu. - E124 – Ponceau 4R (červeň 7)
Ide tiež o nebezpečné éčko syntetického pôvodu. Môže spôsobovať alergické reakcie a astmu, u detí môže zhoršovať hyperaktivitu.
Potraviny a nápoje, ktoré obsahujú jednu z týchto prídavných látok, musia byť na obale označené výstrahou: „môže mať nepriaznivý vplyv na aktivitu a pozornosť detí“. Výrobcovia boli úradom požiadaní, aby hľadali alternatívy k týmto farbivám, pričom niektorí už podnikli kroky na ich odstránenie.
Je dôležité si uvedomiť, že hyperaktivita môže byť spôsobená aj inými dôvodmi, nie len éčkami.
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou. Postihuje tak deti ako aj dospelých. Jedinci majú problémy so sústredením, začnú sa rýchlo nudiť, sú nepokojní a roztržití. Deti a ľudia s týmto syndrómom by si mali dávať o to väčší pozor na vyššie spomenuté farbivá. Doteraz však nie je jasné, prečo a akým spôsobom tieto farbivá zhoršujú stav hyperaktivity a nepozornosti.
Rodičom sa všeobecne odporúča obmedziť deťom konzumáciu potravín s prídavnými látkami (éčkami) a dbať skôr na príjem základných a skutočných potravín s podstatnou výživovou hodnotou. Tým myslíme obilniny, strukoviny, ovocie, zeleninu, orechy, semená, vajcia, čerstvé ryby a chudé mäso… Mliečne výrobky sa môžu konzumovať, pokiaľ nie je podozrenie na intoleranciu laktózy. Vedci sa domnievajú, že sa tým môže zlepšiť nielen ich učenie, ale aj ich spoločenská prijateľnosť.
Dodatočný výskum zameraný na syndróm ADHD u detí, ktorý by poskytoval odpovede na vhodné stravovacie faktory, alebo na otázku ako zmierniť jeho príznaky, môže byť pre regulačné orgány a rodičov veľmi prínosný. Odpovede na mnohé otázky nebudú však v blízkej dobe k dispozícii. Preto sa musí spoločnosť ako celok zaoberať najskôr zlepšením výživy u detí, dostatočným príjmom dôležitých živín a obmedzením príjmu prídavných látok.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3200397/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2495648/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5672138/
https://www.eufic.org/en/whats-in-food/article/food-additives-used-in-the-eu
https://www.eufic.org/en/whats-in-food/article/food-additives
https://www.eufic.org/en/whats-in-food/article/food-additives-and-their-re-evaluation-in-the-eu
https://www.eufic.org/en/whats-in-food/article/food-additives-and-preschool-children
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/food-additives
https://www.nutrition.org.uk/nutritionscience/foodfacts/additives.html?limitstart=0
https://www.food.gov.uk/business-guidance/eu-approved-additives-and-e-numbers
https://www.cambridge.org/core/journals/proceedings-of-the-nutrition-society/article/food-additives-and-preschool-children/8DE1DDE502B4F83D41342344BB431EFB
https://www.food.gov.uk/safety-hygiene/food-additives
