Antibiotická a antimikrobiálna rezistencia – čo to je, prečo vzniká a čo s tým vieš urobiť?

Tento článok ti síce neprinesie odpoveď typu: vezmi si XY gramov „niečoho“ a budeš navždy zdravý. Rozhodli sme sa tejto problematike venovať, pretože nás prekvapili údaje z Eurobarometra zo septembra 2018. Týmto prieskumom sa zistilo, že až 61 % ľudí na Slovensku nevedelo, že antibiotiká neúčinkujú proti vírusom a až 25 % Slovákov uviedlo, že naposledy užili antibiotiká (ATB) proti chrípke alebo prechladnutiu. Obe tieto ochorenia sú zväčša vírusového pôvodu, takže užívanie ATB bolo zbytočné.

Týmto sme pochopili, že sa o tejto problematike stále hovorí a píše veľmi málo. Je dobré poznať, prečo problém antimikrobiálnej rezistencie vzniká, čo to je, ako vzniká a čo s tým vieme sami urobiť. A presne o tomto si prečítaš v článku.

Čo je rezistencia a na ktoré lieky vzniká?

Antimikrobiálne lieky zastavujú rast mikroorganizmov alebo ich usmrcujú. Patria k nim lieky:

antibakteriálne = často nazývané antibiotiká (ATB),
antimykobakteriálne = antibakteriálne lieky špecificky účinné proti tuberkulóze a ďalším mykobakteriálnym infekciám,
antivírusové = proti vírusovým infekciám napr. herpes, HIV, proti chrípkovým vírusom,
antimykotické = proti hubovým infekciám,
antiparazitické = účinné proti parazitmi zapríčineným infekciám.

Rezistencia môže v podstate vzniknúť na všetky uvedené lieky a je už teraz veľmi rozšírená medzi tými najznámejšími a veľmi dôležitými, napríklad ako na lieky na liečbu tuberkulózy.

Rezistencia vzniká rôznymi pokusmi mikroorganizmu prežiť a adaptovať sa svojmu prostrediu. Pri každom použití lieku sú mikroorganizmy nútené prispôsobiť sa alebo zomrieť. Vznik rezistencie nefunguje tak, že ľudia a zvieratá sa stávajú rezistentnými. Vzniká, keď sa práve mikroorganizmus v tele človeka alebo zvieraťa stáva odolný (teda rezistentný) voči antimikrobiálnej liečbe a tento odolný mikroorganizmus sa ďalej prenáša zo zvieraťa na zviera, zo zvieraťa na človeka, z človeka na človeka atď…Všetky takto rezistentné baktérie sa aj v prítomnosti ATB ďalej množia a rastú.

Táto rezistencia následne vedie k zníženiu účinnosti liekov, ktorá sa následne vyznačuje dlhšie pretrvávajúcim ochorením, hospitalizáciou alebo smrťou. Ochorenie spôsobené rezistentnou baktériou si vyžaduje:

väčšiu zdravotnú starostlivosť a náklady,
alternatívne a drahšie lieky, ktoré môžu mať závažnejšie vedľajšie účinky,
použitie intravenóznych (vnútrožilových) antibiotík/liekov podávaných v nemocnici, miesto perorálnych, ktoré môže pacient užiť doma.

Mechanizmus rezistencie je rozdelený do 4 skupín:

Vnútorná rezistencia = baktérie sú odolné na antibiotiká v dôsledku vnútornej rezistencie prostredníctvom evolúcie, zmenou svojej štruktúry alebo častí.
Získaná rezistencia = baktérie získali schopnosť odolávať konkrétnemu antimikrobiálnemu lieku, na ktoré boli predtým citlivé. Dochádza k tomu v dôsledku novej genetickej mutácie.
Genetická zmena = DNA baktérie a produkcia bielkovín sa môže meniť, čo vedie k rôznym receptorom, ktoré spôsobujú, že antibiotikum baktérie nerozozná.
Prenos DNA = baktérie môžu zdieľať genetické komponenty s inými baktériami a prenášať rezistentnú DNA.

Globálne nebezpečenstvo – stručný historický prehľad a štatistiky

Antibiotická (antimikrobiálna) rezistencia je problémom verejného zdravia na celom svete. Infekcie sa liečia čoraz ťažšie. Vedci sa ešte stále snažia pochopiť, ako sa mikróby vyvíjajú a prenášajú gény rezistencie. Neustále sa jej výskyt zväčšuje a môže postihnúť kohokoľvek.

Problémy súvisiace s používaním antibiotík sú známe už od ich klinického zavedenia v 40. rokoch 20. storočia. V tomto období bol vydaný úplne prvý predpis na antibiotiká. Počas druhej svetovej vojny sa začal používať aj známy Penicilín, ktorý sa používal na kontrolu bakteriálnych infekcií medzi ozbrojenými silami. Krátko na to sa však ukázalo, že rezistencia proti penicilínu je významným klinickým problémom. S odstupom času sa, bohužiaľ, pozorovala rezistencia na takmer všetky antibiotiká vyvinuté počas tohto obdobia.

Až do začiatku 80. rokov 20. storočia farmaceutický priemysel vyvinul a zaviedol veľa nových antibiotík, ktoré mali vyriešiť problém rezistencie. Odvtedy sa používanie antimikrobiálnych liekov zvyšuje a taktiež narastá aj ich nevhodné používanie. Žiaľ postupom času, rýchlosť vývoja ATB stagnoval a tempo vzniku rezistencie predbehlo toto tempo vývoja nových liekov, ktoré by vedeli tomu problému predísť.

Áno, antimikrobiálne lieky majú veľmi prospešný účinok, ktorý prevažuje nad rizikami. Zachránili už množstvo životov a ochorenia, ktoré boli kedysi smrteľné, sú v súčasnosti (väčšinou) veľmi ľahko liečené. Tieto magické prostriedky zmenili dôsledok bakteriálnych infekcií, čo predĺžilo priemernú dĺžku života. Toto však platí do doby, kedy sú správne použité a nevzniká tak rýchla rezistencia.

V USA sa každý rok vyskytne viac ako 2,8 milióna infekcií rezistentných na antibiotiká. Z toho viac ako 35 000 pacientov následkom rezistencie zomrie. Na zvýšené lekárske ošetrenie si pripíše rezistencia viac ako 20 miliárd USD. V roku 1996, na boj proti tomuto trendu, bolo ustanovené spravovanie antibiotík s cieľom upozorniť na rastúce prípady úmrtnosti a chorobnosti, ktoré boli spojené s nevhodným používaním antibiotík.

V rozvojových krajinách sa dejú 2 scenáre. Buď ľudia zomierajú pretože nedostanú správnu ATB liečbu alebo sa v dôsledku narastajúceho používania antimikrobiálnych látok a zlej indikácie, výskyt rezistencie zrýchlil. Problém ostáva aj fakt, že sú v týchto krajinách tieto lieky voľne dostupné bez lekárskeho predpisu. Neexistujú tu ani poriadne hygienické opatrenia, čo uľahčuje prenos rezistentných baktérií. Navyše nízke finančné prostriedky na zdravotnú starostlivosť obmedzili prístup k novým a účinným antibiotikám.

V EÚ je časť antimikrobiálnej rezistencie zapríčinená používaním liekov v prípade hospodárskych zvierat. Antibiotiká používané na liečbu a prevenciu infekcií zvierat, patria do rovnakých chemických skupín ako tie, ktoré sa používajú v humánnej medicíne. Toto je jeden zo spôsobov možného prenosu rezistentných baktérii (zo zvieraťa a živočíšnych produktov na človeka).

Členské štáty EÚ, ktoré používajú antibiotiká najmä v prípade ambulantných pacientov, to jest.: Grécko a Cyprus, použili za rok približne 3x väčšie množstvo antibiotík ako Holandsko, ktoré má naopak najnižšiu spotrebu týchto liekov. Úroveň spotreby antibiotík sa zhodne odráža s úrovňou antibiotickej rezistencie. Čím viac antibiotík sa v populácii použije, tým väčšia rezistencia sa v danej populácii vyvinie.

Naopak v niektorých krajinách sa pozoruje mierne klesajúci trend používania antibiotík v prípade ambulantných pacientov. Ide najmä o 6 členských štátov: Francúzsko, Belgicko, Slovensko, Česká republika, Slovinsko a Švédsko). Francúzsko a Belgicko za to vďačí aj každoročnej kampani, ktoré upozorňuje na obozretné používanie antibiotík.

EÚ sa naďalej snaží zvyšovať povedomie o antibiotikách a tvorí kampane, ktoré sú zamerané na zníženie používania ATB v prípade vírusových infekcií, ako je chrípka, nádcha alebo prechladnutie.

Napriek tomu je však antimikrobiálna rezistencia vo väčšine členských krajín stále veľmi vysoká alebo sa zvyšuje. Narastajú aj prípady infekcií, ktoré sú spôsobené baktériami, ktoré sú úplne rezistentné voči liečbe.

Približne určený počet úmrtí, ktoré sú spojené s infekciami získanými v nemocnici a spôsobili ich rezistentné baktérie je 1/3 až ½ prípadov.

Niekoľko štúdií odhalilo, že výber lieku, stanovenie a dĺžka liečby sú nevhodné v 30 – 50 % prípadov. Odhaduje sa, že asi 80 % antibiotík, ktoré sa predávajú v USA sú použité ako rastové doplnky a ako kontrolný prostriedok infekcií u zvierat. Ďalšia štúdia odhaduje, že spotreba antibiotík u hospodárskych zvierat bola v roku 2010 až 63 151 ton. Antimikrobiálna rezistencia tiež sabotuje 10 ročia trvajúce globálne boje proti mnohým infekčným chorobám, akými sú tuberkulóza, HIV a malária. Počet prípadov HIV rezistentných na lieky stúpa najmä v subsaharskej Afrike, kde sa u 60 % pacientov s HIV vyvinula rezistencia na lieky proti tejto chorobe.

Zopár štatistík

Počet vyvinutých a schválených antibiotík za posledné desaťročia výrazné klesol. Vývoj antibiotík sa už nepovažuje pre farmaceutické firmy za ekonomicky rozumnú investíciu. ATB sa používajú na liečbu po krátku dobu a nie sú tak výnosné oproti liekom, ktoré sa používajú na liečbu chronických stavov (cukrovka, psychiatrické poruchy, astma, reflux…). Analýza nákladov a výnosov Ministerstvom zdravotníctva v Londýne zistila, že súčasná čistá hodnota nového ATB je iba 50 miliónov USD, pričom za lieky použité na chronické ochorenia je to približne 1 miliarda USD.

Najväčších 5 spotrebiteľov antimikrobiálnych látok v chove hospodárskych zvierat v roku 2010

Najväčších 5 spotrebiteľov antimikrobiálnych látok v chove hospodárskych zvierat v roku 2030 (odhad)

Globálna spotreba antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá v miligramoch na km2

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25792457/

Čo podporuje vznik rezistencie?

Za rastúci výskyt rezistencie môže množstvo faktorov:

užívanie antimikrobiálnych liekov za každú cenu a aj na triviálne ochorenia, na ktoré nie sú potrebné,
užívanie ATB pri infekciách, ktoré spôsobujú vírusy a na ktoré nie sú ATB účinné,
nesprávna indikácia,
nadmerné predpisovanie = ešte stále existujú lekári, ktorí len, aby pacienta vyliečili, predpisujú ATB bez diagnostických testov a pritom si sami diagnózou nie sú istý (bohužiaľ, urážať sa pri tejto vete môže hocikto, ale je to krutá realita),
zlá hygiena a nedostatočné umývanie rúk,
používanie veľkého množstva antibiotík v poľnohospodárstve a pri hospodárskych zvieratách na podporu rastu (bravčové, hydina, hovädzie),
nedostatok vedomostí (v rôznych krajinách sú rôzne) o najlepších postupoch,
v poľnohospodárskom sektore sa kovy používajú ako mikrobicídy (látky usmrcujúce mikroorganizmy) a môžu zásadným spôsobom prispieť k rezistencii.

Ako sa šíria rezistentné baktérie?

Antibiotiká sa podávajú zvieratám a plodinám určeným na výrobu potravín. V črevách zvierat sa potom vyvíjajú baktérie rezistentné voči liekom. Prostredníctvom potravy sa tieto rezistentné baktérie dostávajú k človeku. Ďalším spôsobom, ako sa tieto baktérie dostávajú k ľudom, je zo životného prostredia (voda, pôda, vzduch), alebo priamym kontaktom človeka so zvieratami. Baktérie sa ďalej šíria medzi ľuďmi a to aj vďaka nedostatočnej hygiene.
Antibiotiká podávané pacientom (najmä tie časté) môžu viesť k rozvoju baktérií rezistentných voči liekom. Tieto baktérie sa prenášajú medzi pacientmi a ostatnými ľuďmi.

Čo s tým môžeme urobiť?

zvýšená hygiena rúk,
nepresviedčať lekára, aby ti ordinoval ATB na každú hlúposť,
ak máš pocit, že je tvoj lekár ľahostajný, môžeš ho skúsiť požiadať najskôr o diagnostický test na baktérie, pred nasadením ATB,
vzdelávať aj blízke okolie o tom, že chrípka, soplík a nachladnutie sa nelieči antibiotikami, ale sedením doma na zadku pri teplom čaji s dostatkom vitamínov a pestrej stravy. Telo má tiež právo na oddych a seba-zotavenie.
záujem o kvalitu a pôvod potravín, ktoré konzumujeme,
neordinovať si ATB sám, ak máš „kontakty“,
ak už berieš ATB dodržiavaj presne stanovenú liečbu – rovnaká hodina dávky, dĺžka liečby… To, že už nepociťuješ príznaky ochorenia, neznamená, že došlo k likvidácii. Infekcia sa potom zvykne vrátiť, môže byť ešte horšia a je riziko vývoja rezistencie,
nedeľ sa o ATB s inými, aj keď majú rovnaké príznaky, ako ty.

Zdroje:
https://www.niaid.nih.gov/research/antimicrobial-resistance
https://www.england.nhs.uk/blog/changing-our-thinking-on-antibiotics/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK513277/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6188119/
https://www.cdc.gov/drugresistance/biggest-threats.html
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25792457/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6929930/
https://antibiotic.ecdc.europa.eu/sk/informujte-sainformacne-letaky/informacny-prehlad-pre-odbornikov
https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/antibioticka-rezistencia-co-mozem-urobit?page_id=5466
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4378521/
https://www.who.int/mediacentre/events/2015/world-antibiotic-awareness-week/infographics/en/

Share on Facebook